Sleduj návody s komentářem. Upload obrázků Upload souborů War3Zone.eu Webmail Podpoř náš web a vyber si výhodu




Sponzor VPS:






      

Serialbook - upozornění na nové epizody oblíbených seriálů

Hry a herní servery NARUTO Příběh

Moderátor: Herní poradce

Závoj tajomstva

Příspěvekodandyilmaz » sob 03. dub 2010 10:33:33

Závoj tajomstva
Celá krajina bola zahalená rúškom hmly. Lúka bola rosou nasiaknutá a vtáky už neštebotali. Len ona sama tam ležala v kaluži krvi. Telo mala celé premrznuté a oči plné sĺz. Už nevládala. Srdce jej už takmer nebilo a ústa mala celé modré....Letmo z nej len vyliezlo: "Nie....Sosuke....." a po tomto už nevydala zo seba ani hlások.

"Ako je to možné??? Nemôžete ma vyhodiť... ja tú prácu potrebujem!" vrieskal Kyouhei po celej kancelárii.

"Je mi ľúto," odvetila majiteľka múzea, "ale už trikrát sa vám podarilo rozbiť vzácny artefakt. Ste veľmi vzdelaný a svetaskúsený, ale taký grambľavý, až to mraky brzdí. A také škody na pamiatkach si nemôžeme dovoliť...nemám na výber."

"Ani keď vás veľmi pekne poprosím?" nežne sa opýtal a vyzývavo sa k nej priblížil. Nahol sa k nej a hlavu mal asi len päť centimetrov vzdialenú od jej.

Bol to blonďavý vyšportovaný chlapík vysokej postavy so smaragdovo zelenými očami a širokými ramenami. Bolo všeobecne známe, že on je obletovaný ženami a každá by dala čokoľvek, aby sa na ňu aspoň pozrel.

Ale ona nie. Ona nebola taká. Nedbala na to a povedala: "To si nechajte pre niekoho iného...BAKA!...Máte padáka a je to za robenie neprimeraných návrhov..."

PRÁÁÁSK! Dala mu takú facku, že sa zatackal a skoro spadol na zem.

Vyvalil na ňu oči....a pevne zovrel ruky do pästí od zlosti. Tak sa nazúril, že rázne prišiel k nej a násilne jej vtisol bozk na ústa. Ona sa snažila brániť, ale nemohla. Nemala dosť sily. On dlhú chvíľu neprestával.

Keď prestal, povedal: "Toto si zapamätajte, je to naposledy, čo ma vidíte."

A zabuchol za sebou dvere tak silno, že sa okná otriasali. Ona len sedela a nedokázala nič povedať. Len ticho a prekvapene sedela a ešte stále sa nevedela spamätať z toho bozku. Keby sa mala priznať, páčilo sa jej to.

Zatiaľ Kyouhei bol na ceste domov. Prechádzal po ulici a pozoroval okolitý svet. Všetko tam hýrilo životom. Spomenul si, že mu sestra kázala kúpiť novú žiarovku, lebo sa už vypálila. Ale vďaka tomu rozruchu, čo práve zažil, nevedel sa zorientovať, kde je ten obchod. Kráčal ďalej, akoby sa nič nedialo a stále myslel na to, čo sa stalo.

"Aká fiflena, čo si o sebe myslí?" pomyslel si. "Aspoň som sa jej odplatil, hneď jej spadol hrebienok z hlavy." vírilo mu v hlave a začal sa nahlas rehotať. Tak sa rehotal, že sa všetci začali za ním otáčať. Mysleli si, že je to akýsi kripel, mantak alebo čosi takéto. Keď si uvedomil, že to s hlasitosťou trochu (dosť) prehnal, stíchol a radšej sa raz-dva vyparil kade ľahšie. Snažil sa spomenúť, kde by našiel ten obchod s elektrospotrebičmi. No ani za nič si nemohol spomenúť, keď to najviac potreboval. Rozhodol sa, že sa niekoho na to opýta a začal hľadať vhodný objekt.

V duchu si hovoril: "Nie, ten je veľmi starý a isto ma sklerózu." "Ten zas je slepý a predpokladám, že sa nestará o také veci ako je žiarovka." "A tamtá je škaredá a plochá ako doska, tú obídem zďaleka."

A vtom si všimol muža v stredných rokoch s hrubým kabátom na sebe. Vyzeral veľmi milo. Podišiel k nemu a oslovil ho: "Prosím vás, pane, nevedeli by ste mi povedať, kde sa nachádza obchod s elektrospotrebičmi?"

Podivné zakrpatené stvorenie sa za tmavými zaprašenými okuliarami zamračilo a povedalo podráždene: "Ak si si ešte neráčil všimnúť, ja som žena! Vyzerám snáď ako muž? Veď som krásna žena zrelá na vydaj. Ale ty si si to zrejme nevšimol, lebo si nevidíš ďalej od nosa. Ako si si ma mohol pomýliť? Ako by ti asi bolo, keby si ťa niekto pomýlil s chlapom, ha?"

"Však ja som chlap!" rozčúlene na ňu vyprskol a pomyslel si, že to je určite nejaká zakomplexovaná feministka.

" Hahahaaaa...ty že chlap? Nechci ma rozosmiať. Keď ty si chlap, tak ja som potom cvičená opica." rehotala sa na plné ústa.

"No tak to by aj sedelo.. to je skôr uveriteľné." uškrnul sa.

"Čo si tým myslel, ty fagan jeden. Si myslíš, že si nejaký krásavec alebo čo? Ja skôr som žena ako ty si muž."

"No nechci ma rozosmiať...isto som väčší krásavec ako ty.... veď ani prsia nemáš." A začal ju ohmatávať oboma rukami. A vtedy sa hrozne rozčúlila, začala jej vrieť krv v žilách. Postavila sa na jednu nohu a druhu k sebe prikrčila až k bruchu a zdvihla ruky (postoj ako v karate kid). On sa čudoval, že čo to zase majstruje. Pozrel sa dole (ona totižto bola oveľa nižšia ako on) a čakal, čo sa udeje. Z ničoho nič poskočila a kopla ho celou silou do rozkroku. On bol od bolesti celý modrý a váľal sa v kŕčoch na zemi. Stelesnenie zla s pocitom zadosťučinenia povedala: "Na čo vlastne muži existujú? Vôbec nie sú potrební v tomto svete. Sú len navyše. Lepšie urobíš, keď sa budeš správať, vyzerať a tváriť ako žena."

Hodila na neho (ešte stále bol na zemi) rúž a zrkadlo, zvrtla sa na opätku a hrdo s nosom hore odišla.

Všetci okolo neho s opovrhovaním pozerali. Keď ho tá bolesť prešla, rýchlo stamaď zmizol. Veď sa skoro prepadol od hanby.

A dokonca ako keby toho ešte nebolo dosť, zmeškal svoj jediný autobus domov, do vedľajšieho mesta vzdialeného 10 kilometrov. Už sa stmievalo, ale nemal na výber a šiel pešo. Cestou premýšľal, prečo práve on? Všetko nešťastie sa na neho zosypalo v jeden jediný deň. Najprv dostal výpoveď v práci, potom si mysleli ľudia, že je blázon, neskôr ten kopanec (nerád na to myslí, lebo ešte doteraz ho poriadne bolesť neprešla) a nakoniec zmeškal autobus a pri tom všetkom zabudol aj kúpiť tu sprostú žiarovku. Čo horšie sa mu ešte môže stať?

Mesiac už zapadol a vlci vyli na dobrú noc. Všade bol pokoj. Keďže bolo tak veľa hodín, rozhodol sa, že pôjde skratkou, aby bol čo najskôr doma. Jeho sestra sa už o neho určite bála. Vybočil z cestičky a kráčal cez lúku. Krásnu lúku, zelenú ako tráva. Avšak zrazu zazrel niečo červené. Od ľaku stuhol. Priblížil sa a uvidel zakrvavené dievča, celé bledé. Nevedel, čo má robiť....

"Čo sa jej asi mohlo stať?" pomyslel si. Čupol si k nej a zadíval sa na ňu lepšie. Naraz od prekvapenia zbledol a zdesene zašepkal: "To nie je možné...ach......ale veď to je...."

Něco O Mně
1.Pravidla Pro mě nic neznamenaj
2.Můžeš Si mylet o mě cokoliv Život je takovej.
3.Byl sem už na Hodně Warez Fórech a Vždy sem měl Nějkou hodnost
4.Někdy se chovam jak De.il Předem Srry
5.Na Pm odpovim max Do 24H
6.Sem Tu denoDeně
andyilmaz
Banned
Banned
 
Příspěvky: 214
Registrován: úte 22. pro 2009 15:00:08
Bydliště: Praha Best
Podpora: Tento uživatel zatím nepodpořil naše fórum.

Zpět na Příběh

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 návštevníků


Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace