Všetko sa to začalo už ani neviem presne kedy,pamätám si len z rozprávania mojho otca,stražca knažnej Tyrande.Mojamatka,urodzená elfka zomrela pri pôrode a tak som sa ocitol v tomto svete viac ako sám,otec mal vzdy plné ruky práce a nemohol si dovoliť ani deň odpočinku.A tak som sa ja,menovany "Avaster" jednoho dna prebudil zo sna reality a ponoril do sveta plného nástrah a nebezpečia.Moj strýko,elf, ma v jeden den poslal uloviť zopár prasiat a divých mačiek,aby si otestoval čo som zdedil po otcovi.Z mojou dýkou,ktorú som našiel už ako maly chlapec u nás v dome a lukom z vrbového dreva a jemnej tetiny som sa nuž vybral na lov.Moje prvé strely nikdy netrafili správny cieľ ale zdokonaloval som sa a citil som sa čoraz silnejši a silnejši až som raz konečne moju prvú úlohu splnil.Elune na mna vtedy určite myslela lebo mesiac svietil jasnejšie ako inokedy.A tak som sa vybral s batohom ktorý bol plný koží a srsti za svojim strýkom.Ten mi za odmenu dal prvu striebornu a dokonca mi z koží ušil topánky a zo srsti kožúšok.Bol som šťastný,a ihneď som si svoje prvé peniaze minul na nový batoh na šípy.A už sa to začalo,ten kolotoč lovenia a lovenia.Po roku som si už pripadal taký silný,že som sa rozhodol opustit Teldrassil a dokonca som sa vybral za jedným vychýreným trénerom lukostrelby ktorý bol známy tým,že učil svojich druhov a učňov krotiť si vlastnú divú zver.Moje cesta mala byť dlhá,a tak som si zo sebou vzal vela jedla a nieakú vodu zo studne ktorá bola pri strome.Samozrejme,nechýbala mi moja dýka a ani luk.Vybral som sa teda krajinou nekrajinou,po ceste som spoznal mnoho elfov,s niektorými som sa spriatelil a dokonca ma jeden naučil,ako šeptať na diaľku.Naše cesty sa však čoskoro rozdelili,niektorý kňazi šli do kláštorov,iný bojovníci zase trénovať až do Theramore Isle k bratom ludskej rasy,no ja som si šiel svojou cestou.Znamenia mi ukázali cestu a ja som po dlhých mesiacoch lovenia medvedích mužov a pitia z potokov natrafil na elfksu dedinu,v ktorej žil ten lovec.Preskúšal si ma takisto ako další obyvatelia ktorý mi dali rôzne úlohy ľahké i ťažké dlhé i krátke.Avšak lovec si ma oblúbil najviac.Naučil ma novým spôsobom boja,dokonca mi pomohol odhaliť môj talent a vzťah ku prírode a divým tvorom.To najkrajšie ma však ešte len čakalo.Jednoho rána sme sa spolu vybrali odchyťiť si moje prvé vlastné zviera.Najskôr som sa pokúsil chytiť pavúka,ale ten bol tuhý oriešok.Potom vlčieho muža ale keby nieje toho lovca,prišiel by som pri tom o život.Nakoniec mi učaroval snehobiely tiger,nadherný vo všetkých smeroch.Po hodinách prehovárania stopovania a lákania som ho spolu z mojim trénerom odchytil.Spočiatku bol oplašený,robil zle ale ja som stále veril v jeho dobrú povahu,A vyplatilo sa.Prešiel zase kus času a on sa pomaly stal mojim najlepším priatelom.V jednu noc sa mi prisnilo že ma môj otec čaká s niečim v prekrásnom meste Darnassus.Bol som už dosť silný a tak som sa tam vybral.Cesta zase nebola jednoduchá ale zvládol som to aj za pomoci mojho mačiatka,ktoré som pomenoval Snowgoose.Keď som prišiel do mesta,takmer ma pristupil obrovský Stromovec-Ochranca.Môj otec ma však už cakal v katedrále večného mesačného svitu.Zaviedol ma ku hlavnej kňažnej,ktorej sa vraj už dávno za dôb boja s légiou prisnilo moje meno i osud.Dala mi tu najkrajšiu elfskú zbroj akú som kedy videl a zbrane neslýchanej sily ktoré boli opradené magickými enchantmi.Nebolo to však len tak nič za nič.Poverila ma úlohou isť do lesa zvaného Ashenvale v ktorom synovia Hordy začali klčovať naše stromy pre účely znovurozpútania nidky nekončiacej bitky medzi Allianciou ludí, elfov ,horských trpaslíkov a majstrov engineerov gnomov a Synmi Hordy nebojácnymi orcami,takmer nesmrtelnými trollmi už dávno obávanými nemrtvymi pod vedením Elfky Sylvannas a taurenmi,býčimi mužmi.Dnes ráno nastupujem do bitky,bojím sa dúfam že toto niesú posledné slová ktoré sa o mne svet dozvie,skladám pero a atrament vyrážam práve teraz!












